Pred nástupom do MŠ

                                                                             Milí rodičia,

dovoľujeme si dať Vám do pozornosti niekoľko cenných informácií ešte pred nástupom Vášho dieťatka do MŠ v snahe pomôcť Vám, ale aj nám. Predovšetkým však nášmu novému škôlkarovi, vášmu dieťatku. Rady by sme teda touto cestou pomohli preklenúť vašim deťom, Vám, aj nám toto náročné obdobie.

Hľadajte spoločne odpovede na tieto otázky:                                                                                                          

 Komunikuje moje dieťa?                                                                                                            

Rozpráva zrozumiteľne?                    

Dieťa nemusí mať v tomto veku ešte bohatú slovnú zásobu, jeho reč sa rozvíja postupne, deti majú dokonca tendenciu rozprávať len naozaj to, čo potrebujú, hoci v hlavičkách toho majú oveľa viac. Rečou dieťa vyjadruje svoje biologické potreby, ktoré sú v tomto veku najdôležitejšie: "Treba mi cikať", "som hladný", "som smädný"...Keď dieťa nekomunikuje, alebo komunikuje len s vami, adaptačný proces bude o to náročnejší. Nič vážne sa však nedeje, musíme byť trpezliví. Aj my, aj vy.

Ďalšie otázky, ktoré je dobré si položiť pred nástupom dieťaťa do MŠ:

      Vie si moje dieťa samostatne obuť papučky ?

     Obliecť aspoň jednu časť odevu?                                       

        Vie sa samostatne napapať?

Ak vie, je to výborné! Ak nevie, nič sa nedeje, musíme ho to naučiť. Aj my, aj vy.

Príklad: Predstavte si sami seba ako ste doma so svojim dieťaťom a idete von. Idete sa obliekať. Zoberiete jednu mikinu, jedny topánky, prípadne jednu vetrovku, čiapku a hotovo. Predstavte si „náhradnú mamu“ v MŠ – zoberie 15 alebo aj 20 mikiniek, vetroviek, topánok, čiapok...Preto sa deti musia učiť byť samostatné. Tu v škôlke potrebujeme spolupracovať a ťahať spoločne za jeden koniec.

Chce to trpezlivosť a vydržať, aj keď váš miláčik bude pri obliekaní protestovať, kričať a hádzať sa o zem. Povzbudzujte ho, aby sa samo prezliekalo a pochvalou nešetrite. To isté s papaním. Nechceme, aby bolo vaše dieťa hladné. Ak nevie držať lyžicu, budeme ho to učiť, ale zase je samozrejme ľahšie zvládnuteľné nakŕmiť jedno dieťa ako 20 detí. Nechávajte prosím deti doma jesť samostatne. Dajte im dostatok času a nehnevajte sa ak urobia aj neporiadok.

Ako obliekam svoje dieťa do  MŠ?                                                                                                                                                                                        

Aké papučky som mu kúpil(a)?                                                                                                                                                                                               

 Aké topánočky má na obutie?

Možno sa vám zdá, že preháňame, no verte, že vhodné obutie a oblečenie vášho dieťaťa je veľmi dôležité aj preň aj pre nás. Tu nám dovoľte poradiť a pomôcť vám...dieťa potrebuje v prvom rade voľné a nenáročné oblečenie, možno aj tepláky na prezlečenie, tričko, či už s krátkym alebo dlhým rukávom podľa potreby. Oblečenie plné gombíkov, zipsov a patentov môže byť pekné, ale nepraktické. Vaše deti sa budú oveľa lepšie a šťastnejšie cítiť v pohodlnom oblečení, ktoré si zvládnu postupne obliecť aj samé. Chceme predsa, aby z nich vyrastali samostatní a sebavedomí jedinci, ktorí sa nemusia trápiť s nezvládnuteľným gombíkom, či šnúrkami a čakať, kým sa pani učiteľke uvoľnia ruky a príde ho poobliekať, poobúvať. Taktiež je vhodné mať v skrinke aj teplejšie oblečenie pre prípad ochladenia, často sa totiž stáva, že zháňame deťom oblečenie zo zásob MŠ, lebo inak by nemohli ísť von.

Papučky by mali byť dostatočne veľké a na celú nôžku. Šľapky a žabky sú nevhodné, a tiež papuče s preckami. Výnimkou je pravdaže ortopedická obuv. Pri obutí  na vonku sledujte predpoveď počasia, nestane sa vám tak, že dáte dieťaťu do slnečného počasia nevzdušné topánky, či do daždivého sandále. A najdôležitejšie nakoniec:                                                                                                                                       

Rozprávam sa s dieťaťom o škôlke?                      

Vysvetlil(a) som mu prečo ide do MŠ?                                                                                   

Zvládnem  aj ja sám (sama) odchod dieťaťa do kolektívu?

Na to, aby bolo vaše dieťa zvládlo odlúčenie od rodičov, od rodiny musí byť psychicky a fyzicky zrelé. Odborníci stanovili toto obdobie na vek 3 rokov. Prikláňame sa k tomuto názoru, pretože čím sú deti mladšie, tým ťažšie preklenú toto prelomové obdobie. Buďme empatickí a vžime sa do detskej dušičky...od narodenia sú deti pri mamke, ockovi, pri blízkych členoch rodiny, ktorí sú tu len a len pre nich. Deti sú takto šťastné a spokojné, majú všetok váš čas a pozornosť. Prichádzajú však do kolektívu, kde je 20 takých detí ako sú ony. A všetky potrebujú citlivý, milý prístup, pozornosť, pomoc, pohladenie. V MŠ majú deti len jednu náhradnú maminu pre všetkých. A je veľmi namáhavé zvládnuť toto všetko pre nich, pre nás aj pre vás. No všetko zvládneme, nebojte sa!

Dôležité je, aby ste deti škôlkou nestrašili, čo všetko budú musieť, alebo  že po ne neprídete, keď vás nazlostia...tiež je nevhodné príliš sa vypytovať, či sa do škôlky teší a pod. Odchod do škôlky musíte dieťaťu vysvetliť ako normálny prirodzený jav, ktorý je pokračovaním a postupom v jeho ďalšom živote, nie nejakou tragédiou.

Ďalšia vec, ktorú treba zvládnuť bez emócií je rozlúčka s dieťaťom v chodbe MŠ, nie pri dverách do triedy. Odporúčame dať dať si poslednú pusu a objatie ešte pred tým, než otvoríte dvere do triedy.

Okamžite ako začnete dieťa objímať a pusinkovať vo dverách, stane sa len jediná vec. Zhoršíte vstup do triedy, dieťa sa na vás naviaže a odmieta vás opustiť. Viete si predstaviť ako sa vaša ratolesť musí cítiť, keď ide od mamkiných pusiniek, či ockovho náručia do triedy plnej detí, kde je len jedna mamina pre všetkých /na začiatku ešte celkom cudzia osoba/? Ďalšou chybou, ktorej sa často dopúšťame je rozhovor medzi dverami. Čím dlhšie ste ráno s dieťaťom v kontakte, tým viac času má premýšľať nad tým, aby zvrátilo situáciu. Zvyčajne spustí plač a odmieta ísť do triedy. Ak potrebujete učiteľke niečo povedať, skúste to ešte pred tým ako máte dieťa pripravené do triedy. Urobte to počas prezliekania, alebo až poobede pri odchode.

Toto všetko je len zlomok toho, čo nás čaká, ale veríme, že ak tieto praktické rady aspoň trošku budete brať vážne, veľmi to pomôže hlavne vášmu dieťatku, vám aj nám.

Ďakujeme, že ste si to prečítali a vopred vám ďakujeme za  spoluprácu.